Stravné lístky: Ktorým zamestnancom patria

Podľa Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi.

Zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny, zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie.

Zamestnávateľ môže svojim zamestnancom poskytnúť jedlo (jedno teplé hlavné jedlo vrátane vhodného nápoja) vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v zariadení iného zamestnávateľa. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

Na Slovensku je najčastejším riešením forma stravných lístkov. V takomto prípade sa sám zamestnanec môže rozhodnúť, kam sa pôjde najesť.

Zamestnávateľ prispieva na stravovanie najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Peniaze namiesto stravných lístkov
V niektorých prípadoch nie je možné zabezpečiť zamestnancom stravovanie v blízkosti pracoviska. Preto je možné, aby zamestnávateľ dal zamestnancovi namiesto stravných lístkov peňažný príspevok. Tento príspevok je oslobodený od dane a odvodov. Menej práce pre zamestnávateľa je však so stravnými lístkami ako s peňažným príspevkom.

Dostane stravné lístky aj dohodár?
Áno, ale len v prípade, že v daný deň odrobí viac ako 4 hodiny. A nejde len o dohodára. Môže ísť aj o zamestnanca, ktorý pracuje na polovičný úväzok. Ak dva dni v týždni robí 5 hodín, tak za tieto dva dni má nárok na stravné lístky. Ak zvyšné tri dni robí iba 2 hodiny, nárok na stravné lístky nemá.