Čo mi pomohlo v kariére. Príklady zo života

Jana, 42 rokov, Žilina: Pracovala som niekoľko rokov ako obchodný zástupca. Práca ma naozaj bavila, cestovala som po celom Slovensku, stretávala som sa s novými ľuďmi... Avšak vedenie našej spoločnosti hľadalo na mne neustále chyby. Dávali mi za vinu aj veci, ktoré som ovplyvniť nemohla a nezodpovedala som za ne. Trápila by som sa tam asi dodnes, ale moje nervy a neustály stres ma donútili zmeniť zamestnávateľa. Momentálne už mnoho rokov robím obchodného zástupcu v jednej nadnárodnej spoločnosti, darí sa mi, mám vynikajúci plat a v podstate robím presne to, čo v predchádzajúcom zamestnaní. Rozdiel je len v tom, že mi vedenie verí a ja sa rozvíjam, učím neustále nové veci a moja kariéra nabrala úplne nový smer. Aj preto by som chcela poradiť iným, aby sa nebáli zmeniť zamestnávateľa, pokiaľ je to na súčasnom mieste doslova peklo. Oplatí sa riskovať!

Milan, 55 rokov, Bratislava: Moja kariéra bola postupná. V našej spoločnosti som začal pracovať hneď po vysokej škole, samozrejme, na najnižšej pozícií. Roky som poctivo drel, neustále sa vzdelával a postupne krôčik po krôčiku stúpal po kariérnom rebríčku. Už niekoľko rokov som generálnym riaditeľom našej spoločnosti, cestujem po svete, najmä teda za naším obchodným partnerom do Holandska. U mňa sa oplatila vytrvalosť a neustále napredovanie.

Ján, 37 rokov, Nitra: Niekoľko rokov som pracoval na jednej a tej istej pozícií. Práca ma celkom bavila, šéfa mám, našťastie, pohodového, ale postup akosi neprichádzal. Keď som sa pýtal na povýšenie, len váhavo odpovedal. Chystal som sa teda, že zmením miesto, pokiaľ nedôjde k zmene, ale rozhodol som sa spraviť si vysokú školu popri zamestnaní. Akonáhle som ju dokončil, ešte v ten deň mi šéf ponúkol povýšenie. V mojom prípade teda stačilo doplniť si vzdelanie.

Iveta, 43 rokov, Rimavská Sobota: Musím sa priznať, že mne ku kariére pomohla náhoda. Bola som takpovediac jediný vhodný človek na pozíciu, ktorú predo mnou odmietla robiť kolegyňa, pretože sa zľakla zodpovednosti. Nadriadený sa teda opýtal mňa, či by som to brala a ja som nezaváhala. Našťastie, v tejto práci som sa absolútne našla, zodpovednosť mi neprekáža, naopak, zvládam ju, ako sa hovorí, ľavou zadnou a už som „prežila“ dvoch nadriadených. V mojom prípade zohrala úlohu aj náhoda či šťastie.

Darina, 33 rokov, Bratislava: Niekoľko rokov som pracovala ako administratívna pracovníčka, až kým som neotehotnela so svojou prvou dcérou. Počas materskej mi akosi chýbala práca, nemala som ako vyplniť čas, keď malá spala, a tak som začala vyrábať handmade výrobky. V začiatkoch to nebolo nič moc, ale naozaj ma to chytilo a začala som robiť šperky, pletené veci, mydlá... Vyskúšala som toho naozaj veľa a veci som predávala na rôznych portáloch. Táto práca sa mi natoľko zapáčila, že som sa rozhodla nevrátiť viac ku kancelárskej práci. Otvorila som si malý obchodík, zastrešujem viacero výrobcov a dokonca sa aj uživím. Čo je však pre mňa najdôležitejšie, že robím to, čo ma baví. Ak môžem teda za seba povedať, materstvo mi naštartovalo kariéru a vlastný biznis. Bez toho by ma asi nikdy nenapadlo pustiť sa do ručných prác.

Zdieľajte tento článok aj na Facebooku a pomôžete aj vašim kamarátkam napredovať v kariére.