Pozor, tieto žartíky môžete čakať od svojich kolegov

Michal, 23, Prešov: Staršiemu kolegovi sme na prvého apríla vybrali guľku z počítačovej myšky. Nechali sme ho trápiť sa niekoľko minút. Vrátil nám to tak, že nám na druhý deň zobral myši všetkým aj s káblami.

Klára, 37, Bratislava: Poznáte „kancelársky sneh“? Sú to tie naštikané papierové krúžky z dierkovačky. Tak tie sme nasypali kolegyni do kabelky. Nadávala nám, našťastie, s úsmevom, ešte týždeň.

Ján, 52, Nitra: My si v práci robíme také tie klasické žartíky, ako je pasta na kľučke od dverí, nastrašenie kolegu spoza rohu, alebo papier natlačený v topánke... Všetci sa na týchto prvoaprílových žartíkoch bavíme a je to celkom fajn, trošku si v kolektíve zažartovať.

Eva, 41, Košice: My sme raz šéfke na prvého apríla zmenili pozadie pracovnej plochy. Keď prišla ráno do práve a zapla počítač, vyskočila jej tam fotka nahého chlapa. Našťastie, bol to fešák, takže sa na nás ani nenaštvala.

Jana, 33, Detva: Na prvého apríla sme šéfovi na porade podstrčili na stoličku „prdiaci“ vankúšik. Ten smiech sa nedal zastaviť, keď si po úvodnom slove sadol. Jeho výraz tváre je nezabudnuteľný a všetci si na neho radi pri práci spomíname.

Tomáš, 26, Stará Turá: Deň bláznov nikdy nevynecháme ani my. Vlani sme obalili kolegovi celé auto potravinovou fóliou a predvlani sme na toalety vyvesili oznam, že sú pokazené, kolegovia si pekne ponadávali, kým sme im povedali, že sú funkčné...

Martin, 28, Zlaté Moravce: Kolegovi sme na chrbát prilepili papier s nápisom „Capni ma po zadku“. Došlo mu to asi po desiatom capnutí od kolegýň. Rok na to, sme si viacerí na chrbte našli nápis „Som hlupák a viem to“.

Petra, 31, Bratislava: Vieme, soľ namiesto cukru je starý, ale dobrý žartík. A tak sme kolegyni vymenili obsah jej cukorničky. Keď si myslíte, že na to prišla hneď, mýlite sa. Spravila si trikrát kávu, ktorá stále „tak nejak čudne chutí“ a až potom sme jej povedali pravdu.

Otto, 42, Prešov: S chlapmi zo zmeny sme jednému kolegovi vytlačili do topánok celú Indulónu. Ráno, keď prišiel a začal sa obúvať, sme sa smiali ako kone. To sa kolegovi, samozrejme, nezdalo, a tak sa do topánok najprv pozrel. A keďže to bolo už staré topánky, išiel si nafasovať rovno nové.