Trapas na pracovisku. Aj toto sa nám stáva

Jarmila, 52 rokov, Dolný Kubín: Som vo veku, kedy mi posielanie e-mailov nie je až také blízke, ako dnešnej mládeži. Teraz už elektronickú poštu zvládam celkom dobre, ale v začiatkoch jej používania na našom pracovisku to nebolo až také jednoduché. Raz sa mi stalo, že som omylom poslala mail inej kolegyni, než tej, ktorej som chcela. Na tom by nebolo nič trápneho, však sa mi to občas stne aj dnes, ale v tom maili som dotyčnú trochu ohovárala. Vlastne ja som si ani nevšimla, že mail išiel inej osobe, kým mi neotvorila dvere na kancelárii a nespustila poriadny krik. Ospravedlnila som sa jej a od tej doby nepíšem do mailov nič podobné.

Milan, 47 rokov, Rožňava: Mne sa trapas stal ešte v začiatkoch mojej pracovnej kariéry. Bol som mladý začínajúci zamestnanec, do práce som mal chodiť na šiestu ráno, no bohužiaľ, asi päťkrát do týždňa som meškal. Hodinu. Môj vtedajší majster sa však dobre poznal s mojou mamou, a práve v tomto mojom meškajúcom období ju stretol v meste. Samozrejme, hneď sa jej opýtal, prečo každé ráno meškám do práce, prečo ma nebudí skôr. Moja mama mu na to odpovedala, že spávam už u frajerky. Majster sa na tom zasmial, ale odporučil mi chodiť do práce načas.

Emil, 36 rokov, Bratislava: Pochádzam z východného Slovenska, do Bratislavy som prišiel pracovať pred desiatimi rokmi, bol som mladý a mierne nervózny. Mal som pohovor v jednej veľkej firme. Keď som prišiel do kancelárie, za stolom sedel chalan, ktorý vyzeral mladší než ja. Myslel som si, že je to jeden z uchádzačov, a tak som mu začal tykať a hodil s ním nezáväznú reč o tom, že tu chcem makať a dúfam, že mi dajú dobrý plať, inak na nich kašlem. Potom prišla personalistka, podala mi ruku a predstavila môjho budúceho nadriadeného. Našťastie, bral to s humorom, prijal ma a musím povedať, že si celkom rozumieme doteraz.

Eva, 29 rokov, Bratislava: Pozná to asi každý, horúce letné dni na Slovensku a vy zatvorený v totálne vyhriatej kancelárii, kde sa vzduch nepohne za celý deň. Môj deň bol však tak náročný, že som si ani nevšimla, že som celá spotená. Mala som na sebe bielu blúzku a dlhú sukňu. Až keď som prišla domov, zistila som, že blúza je celá mokrá a presvitá, a veľmi podobné je to aj so sukňou. A to som išla domov hromadnou dopravou.

Marta, 34 rokov, Senec: Pracujem vo väčšej firme, kde je viac mužov ako žien. Keď som pred pár rokmi nastúpila, mali sme tu jedného naozaj protivného namysleného chlapa, ktorý si myslel, že je tu najväčší donchuan. Nebolo tomu tak. Všetkým ženám bol doslova odporný. Akonáhle som nastúpila, začal ma baliť. Najprv na mňa žmurkal pri obede, potom začal chodiť do našej kancelárie a keď som nereagovala, začal ma volať von na kávu a víno. Rázne som ho odmietla, ale to mu asi nestačilo. Na jednej firemnej akcii prišiel ku mne a chytil ma za zadok. To som však už nezniesla a jednu som mu vypálila. Pred všetkými kolegami a nadriadeným. Dotyčný ostal poriadne vyvalený, ale najviac sa to asi páčilo všetkým kolegyniam, ktoré tiež obťažoval. Na večierku sa o inom nehovorilo a info o nevhodnom správaní kolegu voči ženám sa donieslo až k šéfovi. Dotyčného pána vyhodil a my máme od vtedy pokoj.